Aj keď pôrod jednoznačne patrí k vyvolávajúcim rizikovým faktorom pre vznik úniku moču, tento únik moču (nazývaný aj stresová inkontinencia) sa objavuje nielen u žien, ktoré rodili, ale aj u tých, ktoré ešte nerodili. U tehotných žien je dokázaný častejší výskyt stresovej inkontinencie. Usudzuje sa, že ženy, ktoré počas gravidity zaznamenajú príznaky úniku moču, majú vyššie riziko, že sa vo vyššom veku stanú inkontinentnými. Pôrod môže oslabiť, alebo poškodiť svalové a väzivové štruktúry panvového dna a nervy zvierača močovej rúry.
Popôrodná inkontinencia je známa aj ako stresová inkontinencia moču. Netreba sa však obávať, väčšinou problém vymizne do niekoľkých týždňov či mesiacov. Až 50 % žien po spontánnom pôrode trpí nejakým stupňom inkontinencie. Majú oveľa vyššie riziko stresovej inkontinencie ako ženy po cisárskom reze, alebo ženy, ktoré nikdy nemali dieťa. Netreba sa však obávať, väčšinou problém vymizne do niekoľkých týždňov či mesiacov.
Problémy s únikom moču sa dajú riešiť používaním vhodných absorpčných pomôcok, úpravou životosprávy a posilňovaním svalstva panvového dna. S cvikmi na posilnenie panvového dna sa odporúča preventívne začať už v tehotenstve a po uplynutí šestonedelia. Ak inkontinencia pretrváva dlhšie, lekár zvolí najskôr medikamentóznu liečbu alebo neskôr aj chirurgický zákrok.
Inkontinencia po pôrode je u veľa žien dočasná. Telo potrebuje nejaký čas na zotavenie a obnovenie natiahnutých svalov a tkanív. Preto sa netreba ničoho obávať. Niektorým ženám to však môže trvať týždne, kým iným ženám dôjde k úplnému zotaveniu panvového dna po 6 mesiacoch. Ak aj po 6 mesiacoch stále dochádza k úniku, porozprávajte sa so svojím gynekológom. Včasné riešenie tohto problému môže znížiť riziko, že sa stane celoživotným problémom.